Valábik: Na medailu môžeme pomýšľať až o desiatky rokov

Autor: Katarína Ragáčová | 17.5.2019 o 14:53 | (upravené 17.5.2019 o 15:02) Karma článku: 2,92 | Prečítané:  1192x

Majstrovstvá sveta v hokeji tento rok strhli aj mňa a moju sestru. A to hokej veľmi nesledujeme. Podľa maminy hrali naši naozaj dobre. Veľmi sme chceli, aby vyhrali nad Kanadou a Nemeckom. Zaslúžili si to.

Ale podľa bývalého hokejistu, komentátora a trénera tínedžerov Borisa Valábika môžeme získať medailu najskôr desať až pätnásť rokov po tom, ako začneme deti poriadne trénovať.

Autor: Viktória Ragáčová, 11 rokov, ZŠ Hlboká Bratislava

Hokej ste si vybrali sám, alebo vám ho vybrali rodičia?

„To by bolo zlé, keby mi ho vybrali rodičia. Jednoznačne som si ho vybral sám. Malého chlapca alebo dievča musí šport baviť tak, že bude on nútiť svojich rodičov, aby s ním išli na tréning. Nie tak, že rodičia budú nútiť jeho.“

Takže asi bude zbytočná otázka, či ste nefrflal, keď ste mal ísť na tréning?

„To by tiež bolo zlé, keby niekto frfle, že má ísť na tréning. Nie nikdy. Pre mňa bol najväčší trest, ak mi za zlé známky rodičia zakázali tréning.“

A viete si predstaviť, ako by váš život vyzeral, keby ste neboli hokejistom?

„Neviem. Absolútne. Lebo každé rozhodnutie, ktoré som kedy spravil, bolo do istej miery ovplyvnené hokejom. Niečo som zažil, viem, čo z toho sa mi páčilo a čo z toho by som chcel zmeniť. Aj ďalšie rozhodnutia boli ovplyvnené tým, čo som chcel zmeniť, čo som chcel zlepšiť a čo som už nechcel zopakovať. Takže naozaj si neviem predstaviť teraz v 33. rokoch, že by som nikdy nehral hokej.“

Baví vás trénovať tínedžerov?

„Baví ma, keď sa chalani – trénujem 14-ročných – chcú zlepšovať, sú ochotní počúvať moje rady, niečo čo som si zažil. Keď vidím, že im to prospieva, je pre mňa veľmi motivujúce a to je najlepšia vec, ktorú momentálne robím. Či je to polícia, komentovanie zápasov alebo internetové relácie, tak najvďačnejšia vec, ktorá ma najviac napĺňa, je práve trénovanie mladých hokejistov.“

Aký typ trénera ste? Nervák alebo pokojný?

„Viem aj rozčúliť, ale snažím sa byť pokojný. Ak by bol človek stále nervák, tak to stráca zmysel. Aj na teba, keby mamina stále iba kričala, povedala by si si , že je mi to jedno, aj tak stále kričí. Strácalo by to efekt, ktorý to má mať. Ale zase, aj zvýšený hlas je prejavom emócií. Záleží mi na veciach, ktoré robím, a prejavujem aj emócie. Nikdy by som však chalanom nenadával, nikdy by to nebolo nič osobné. Ak by som sa rozčúlil, tak len preto, lebo v daný okamih nespravili na ľade niečo, čo mali. Ale väčšinou sa viem rozčúliť, že majú málo snahy, alebo cítim, že sú leniví alebo nie sú tímoví. To sú veci, ktoré mňa dokážu rozčúliť.“

Vás volali bitkár. Schvaľujete, keď sa vaši zverenci na zápase bijú?

„Mňa volali bitkár, aj keď som ním nebol. Aj o tom je tá kniha (Volali ma bitkár), kde som sa snažil vysvetliť prečo som tým bitkárom nebol a že aký ťažký život majú tí reálni bitkári. Ale je pravda, že som sa zopárkrát pobil. Ja to ani neschvaľujem, ale ani za to nehreším. Je to súčasť hokeja. Nikdy by som netlačil do bitky niekoho, ale nikdy by som za to nikoho nekarhal. Lebo to dieťa na ľade prejaví emóciu a ide mu o to, aby vyhralo. A ako zareaguje, ak sa mu niečo nepodarí, to ja už ovplyvňovať neviem.“

Bolo vám veľmi ľúto, keď ste museli skončiť s hokejom predčasne?

„Ja som skončil dobrovoľne. Mal som rozmyslené, čo chcem robiť, takže nie, nebolo mi to až tak ľúto. Myslel som si, že to bude ťažšie.“

Baví vás komentovať zápasy?

„Veľmi ma to baví. Baví ma približovať ľuďom veci, ktoré buď nevedia alebo si nevšimnú. Na druhej strane je aj veľa hokejistov, ktorí pozerajú zápasy. Je to dosť zložité, lebo aj malé deti – aj ty alebo tvoji rovesníci pozerajú hokej, pozerajú ho ich rodičia, babky, dedkovia – každému vyhovieť, je veľmi zložité a náročné, ale baví ma to. Snažím sa, aby to bolo prospešné a zaujímavé pre všetkých.“

Kedy podľa vás získa Slovensko opäť medailu na majstrovstvách sveta?

„Veľmi ťažká otázka. Myslím si, že sme ani nezačali pracovať na tom, aby ju Slovensko získalo. To znamená, že ju získa pravdepodobne 10 až 15 rokov po tom, ako začneme na tom pracovať. Teda akonáhle začneme v kluboch vychovávať deti, tak aby z nich mohli byť úspešní medailisti na majstrovstvách sveta.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Trafiky v nákupných centrách nakoniec otvoria aj v pondelok

Premiér predstavil sedem rýchlych opatrení na pomoc ekonomike.

Világi: Štát by mal teraz podporiť všetkých. Nemáme čas

Slovenská rafinéria musí riešiť viacero problémov.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Otvorenie ďalších obchodov je správny krok

Ekonomika sa potrebuje rozhýbať.


Už ste čítali?